Všeobecná charakteristika malígnych epitelových nadorov

Typy epitelu:

• krycí epitel (povrchový epitel, vystiela vnútorne aj vonkajšie povrchové štruktúry)
• žľazový epitel

Z krycieho epitelu

Inak sa im hovorí - karcinómy krycieho epitelu, tvoria veľkú skupinu nádorov, ktoré zväčša vznikajú v štruktúrach vystlaných dlaždicovitým epitelom prípadne prechodným epitelom.
Charakteristickou črtou ich rastu je infiltrácia a deštrukcia tkaniva na mieste vzniku nádor.
Rastú:

• endofyticky
• exofyticky (podobajú sa papilómom)

Spinocelulárny karcinóm

• carcinoma spinocellulare
• Je najčastejší nádor krycieho epitelu, vzniká transformáciou buniek stratum spinosum
• Bunky sú usporiadané do solídných čapov a pruhov
• Rastú do hĺbky a prerastajú bazálnu membránu
• Ničia pôvodne tkanivo, vnikajú do lymfatických uzlín a cievných štrbín
• Na povrchu môžu vznika exulcerácie
• Najčastejšie vzniká na koži a v plúcach ako bronchogénny karcinóm.
• Prekancerózami sú staré jazvy, chronické vredy a fistuly kože.
• Histologicky sa jedna o dobre diferencovaný nádor s veľkou tvorbou keratínu.
• Všeobecne má dobrú prognózu.

Bazocelulárny karcinóm

• Je to najbežnejší malígny nádor kože, najčastejšie postihuje starých ľudí.
• Môže sa vyskytovať kdekoľvek na koži, okrem kože dlaní a chodidel.
• V 70 percentách sa objavuje na tvári, najmä v nazolabiálnej ryhe (časť bohatá na mazové žľazy).
• Na povrchu má malé široké krvné cievy.
• Zvyčajne nematastázuje, môže recidivovať a keď rastie do vnútra nosa / orbity, tak ich môže znetvoriť.
• Histologicky je tvorený malými bazofilnými bunkami, ktoré sú podobné bunkam stratum basale.
• Rastie z epidermálnej časti kože do dermis.
• Ostrovčeky nádorových buniek lemujú typicky palisádovito usporiadané cylindrické epitelové bunky.
• Môže obsahovať veľmi veľa melanínu., klinicky potom môže pripomínať malígny melanóm.
• Tumor rastie veľmi intenzívne a často recidivuje.
  
  

Papilokarcinóm prechodného epitelu

• Vzniká na miestách s prechodným epitelom - močový trakt, menej často obličková panvička a močovod.
• Existuje tu plynulý prechod od papilómu k papilokarcinómu.
• Ak rastie exofyticky - vyčnieva do lumenu ako jemný vlasový útvar.
• Pri endofytickom raste - invertovaná forma, spôsobuje zhrubnutie steny orgánu.
• Častejšia je forma exofytická a často ju sprevádza krvácanie.
• Bunky vzkazujú atýpiu, pleomorfiu a mitózy sú časté.
• Vždy sú prítomné známky infiltračného rastu cez bazálnu membránu.
• Prognóza závisí od hĺbky infiltrácie.

Zo žľazového epitelu

Adenokarcinóm

• Malígny nádor žľazového epitelu
• Od adenómu sa líši morfologickým obrazom aj biologickými črtami malignity – invazivnosťou a deštrukčným rastom, metastatickým šírením
• Najčastejšie vzniká malignou transformáciou epitelu exikrinných a endokrinných žliaz a to po predchádzajúcej abnormnej či dysplastickej epitelovej proliferácii , alebo malignizáciou adenómu
• Najčastejšie miesto vzniku adenokarcinómov je respiračný trakt, tráviaci trakt, prsná žľaza, ženský pohlavný systém,mužský pohlavný systém, obličky, štítna žľaza

Makroskopicky:

• Ak vzniká v parenchýmovom orgáne, má uzlovitú ložiskovú povahu, môže dosahovať rôznu veľkosť, nerovné okraje, nepravidelné, väčšina je bez púzdra.
• Nádorové tkanivo vniká difúzne do okolia.

Rozlišujeme:

• Solídne rastúci adenokarcinóm – carcinoma simplex – má tuhp konzistenciu
• Skirhotický karcinóm – carcinoma scirrhosum – má tvrdú konzistenciu
• Medulárny karcinóm – carcinoma medullare – má mäkkú konzistenciu
• Žalatinózny karcinóm – carcinoma gelatinosum – má rôsolovitú konzistenciu
• Cystový karcinóm – carcinoma cysticum – obsahuje cystové dutiny, vyplnené príslušným produktom

Ak vzniká na povrchu luminizovaného orgánu – rastie:

• Endofyticky – vtdy máva podobné formy ako ked rastie v parenchýmovom orgáne
• Exofyticky – papilový , polypovitý či vilovitý vzhľad

Histologicky sa adenokarcinómy delia:

• Adenokarcinómy trabekulových žliaz – napodobňujú pôvodné štruktúrne a cytologické črty
• Adenokarcinómy tubulových, acínových a alveolárnych žliaz a cylindrického epitelu slizníc - vznikajú nádorovou proliferáciou epitelu žliaz, či epitelu ich vývodov

Podľa stupňa diferenciácie štruktúrnych a bunkových čŕt možno rozlíšiť:

• Dobre diferencované adenokarcinómy
• Stredne diferencované adenokarcinómy
• Zle diferencované adenokarcinómy

Podľa poruchy hlienotvorby možno rozlíšiť dve formy adenokarcinómu:

Karcinóm z prstencových buniek

• Syntéza hlienu je zachovaná, ale sekrécia je zablokovaná.
• Hlienu v cytoplazme pribúda a vytláča jadro a periféiu – vzniká bunka tvaru pečatného prsteňa.

Mucinózny karcinóm

• Dochádza k masívnej hlienotvorbe a bunky neodvádzajú hlien do lumenu žliaz.
• Hlien sa hromadí v nádore.
• Hlienotvorné bunky nádoru sa odlupujú od bazálnej membrány a strácajú kontakt s výživou, preto odumierajú.
• Ostávajú po nich priestory vyplnené hlienom, hlienové jazerá.

Špecifické typy karcinómov:

• Adenoidne cystický karcinóm ( cystadenokarcinóm)
• Karcinóm z obličkových buniek, hepatocelulárny a cholangiocelulárny karcinóm... podľa vzťahu k danému tkanivu , či orgánu.
• Malobunkový, veľkobunkový podľa morfológie buniek
• Medulárny karcinóm štítnej žľazy
• Adenoakantóm
• Adenoskvamózny karcinóm
• Mukoepidermoidný karcinóm