Všeobecná charakteristika benígnych mezenchymálnych nádorov

Spoločnou črtou týchto nádorov je mezodermový pôvod. Kedže z mezodermu pochádza pluripotentné embryonálne tkanivo - mezenchým, nazývame ich všeobecné mezenchýmove. Mezenchým, resp. spojivové, vazoformatívne a svalové štruktúry, ktoré vznikajú jeho diferenciáciou, sú súčasťou všetkých orgánov a tkanivových systémov ľudského tela.

Narozdiel od epitelových nádorov väčšina sarkómov sa vytvára primárne de novo, nie malígnou premenou pôvodné benígnych nádorov. Pomer benígnych ku malígnym mezenchýmovym nádorov je 100:1. Sarkómy tvoria len asi 1% zo všetkých zhubných nádorov.

Benígne nádory fibrozného spojiva

Fibrózne spojivo tvoria menej aktívne fibrocyty a rastovo aktívnejšie fibroblasty. Ďalej myofibroblasty a základná hmota, tvorená kolagénovými a elastínovými vláknami. Po nádorovej transforácii fibroblastov vznikajú nádory s rôzným výsledným pomerom zložiek.

Fibróm

• Pravý benígny nádor z buniek vláknitého kolagénového spojiva, Fibróm sa histologickou stavbou podobá kolagénovému spojivu.
• Tvoria ho vretenovité bunky - fibrocyty, fibroblasty a medzibunková hmota.
• Zložky sú usporiadané do vzájomne prepletených pruhou a snopcov, čo poskytuje nádoru charakteristický vzhľad.
• Pretiahnuté oválne jadro je obyčajne v strede bunky, je väčšie a cytoplazma je bohatšia. (oproti nezmenenému tkanivu)
• Mitózy sú zriedkavé.
• Nádor je opúzdrený.
• Množstvo kolagénu ovplyvňuje konzistenciu fibrómu. Ak prevažuje medzibunková hmota hovoríme o fibroma durum, ak fibróm obsahuje viac buniek je mäkkej konzistencie a hovoríme o fibroma mole.
• Fibróm môže byť aj zložkov zmiešaných nádorob (angiofibróm, fibrolipóm, fibroadenóm)
• Môže vzniknúť kdekoľvek, najčastejšie v mäkkých tkanivách a koži.
• Kožné fibrómy majú niekedy tvar stopkatého vakovitého nádoru = fibroma pendulum.

Fibrózny histiocytóm

• Tvorí ho zmes nádorovo proliferujúcich fibroblastov a zrejme reakčných histiocytov, ktoré su usporiadané storiformne - špiralovito, spolu s prímesou zápalových buniek.
• Výsledný histologický obraz je preto variabilný.
• Može byť povrchový = Fibrózny histiocytóm kože, ktorý je častejší, alebo zriedkavejší Fibrózny histiocytóm podkožia a hlbších úsekov mäkkých tkanív.
• Dermatofibróm (hlavne na končatinách dospelých), červenohnedý, hladký, tuhý uzol.
  • Neohraničené ložisko v dermis, s navzájom anastomózujúcími bunkami (makrofágy), ktoré obsahujú lipidy a obrovské bunky.
  • Vidieť aj malé krvné kapiláry a ložiska hemosiderínu.

Myxóm

• Benígny nádor hlienového spojiva
• Je to v podstate fibróm, ktorý produkuje extracelulárny matrix nekolagenového typu

Xantogranulóm / juvenilný xantogranulóm

• Vyskytuje sa prevažne v detsve a v mladom veku.
• Vzniká v podobných lokalitách ako histiocytóm a aj tu prevláda kožná forma.
• Súvisí s prítomnosťou tuku v cytoplazme buniek (preto xanto) a s granulómovým usporiadaním proliferujúcich histiocytov (preto granulóm).
• Obsahuje typické obrovské viacjadrové Toutonové bunky s vencovitým usporiadaním jadier.
• Sám často spontanne regreduje, preto sa niekedy nepovažuje za pravý nádor.

Benígne nádory tukového tkaniva

Pre tukové tkanivo je podstatný fakt, že tam existuje príznačná prevaha buniek - lipocytov a malý podiel medzibunkovej hmoty (Ide o metabolicky náročné tkanivo) a početné cievy. U človeka prevažuje žlté tukové tkanivo. V niektorých častiach tela v skorom detstve najmä medzi lopatkami, v mediastine a v retroperitoneu je aj hnedné tukové tkanivo.

Lipóm

• Benígny nádor tukového spojiva, typický je v žltom tukovom tkanive.
• Histologicky pripomína štruktúru zrelého tukového spojiva.
• Obsahuje zrelé tukové bunky, má klasický sietovitý vzhľad.
• Lipóm často postihujú regresívne zmeny vrátane koagulačnej nekrózy, následne uvoľnený tuk vytvára v nádore olejové pseudocysty.(vačšinou ide o následok traumy, prípadne o poškodenie cievného zásobenia)
• Makroskopicky: je lipóm takmer vždy opúzdrený, pohyblivý voči okoliu pri palpácii, aj keď jeho puzdro je často krehké.
• Veľkosť môže byť rôzna od malých až po obrovské laločnaté.
• Ma žltý a mastný vzhľad.
• Patrí azda medzi najčastejší mezenchýmový nádor vôbec, pritom doslovne ubikvitárny.
• Podľa miesta vzniku možno lipómy rozdeliť na:

Povrchové

• Sú najčastejšie a prejavujú sa uzlovitou deformáciou danej oblasti.
• Treba ich odlíšiť od uzlovitého nahromadenia tukových buniek, čo býva problematické u obéznych ľudí

Hlboko uložené

• Vznikajú vo vnútri mäkkých tkanív. (napr. vo svale, retroperitoneu,v mediastine, v omente)
• Často spôsobujú lokálne tlakové ťažkosti.

Heterológne

• Vznikajú tam kde sa zrelé tukové tkanivo nevyskytuje. (fibrolipóm, angiolipóm)

Hibernóm

• Je osobitý variant, vzniká proliferáciou buniek hnedého tukového spojiva.
• Ide o veľmi zriedkavý benígny nádor.
• Z tukov obsahuje najmä fosfolipidy

Proliferujúci lipóm (lipoblastóm)

• Môže byť solitárny, alebo mnohopočetný.
• Je to nádor detského veku.
• A napriek rýchlemu rastu ide o benígny nádor s dobrou prognózou.

Benígne nádory kostného tkaniva

Osteóm

• Benígny nádor, ktorý napodobňuje zrelé kostné tkanivo

• Východiskovým tkanivom môžu byť kompaktné kostné štruktúry- osteoma compactum(seu durum), Spongiózne kostné štruktury- osteoma spongiosum.
• Príčinou vzniku je hyperplastický pozápalový alebo posttraumatický proces ( preto nepravý nádor)
• Miestom ich vzniku je tvarová časť lebky ( orbita, prinosové sínusy, čeľusť)
• Haversove kanáliky v nádore sú úzke a majú hladkú stenu
• Intratrabekulárne priestory sú vyplnené fibróznou strómou, ktorá je niekedy vysoko vaskularizovaná a môže obsahovať ostrovčeky hematopoézy

   

Osteoídny osteóm

• Pravý kostný nádor benígnej povahy ( 1-2 cm)
• Hist.obraz: cievnaté fibrózne tkanivo s osteoidným matrixom v podobe početných trámcov
• osteoidu
• Postihuje lamina corticalis dlhých kostí (femur, tibia) – mladých ľudí
• Malé rozmery, bolestivý
• Možný prechod na benígny osteoblastóm

Na reze červenohnedý, v rtg obraze tvorí:

• Osteolytické hniezdo (nidus)-vlastný nádor
• Obal nidu-obkolesené hustou zónou sklerózy kosti

Osteoblastóm ( obrovský osteoidný osteóm)

• Vzácny benígny, lokálne agresívny nádor

• Predovšetkým v chrbtici ( stavce) a v dlhých kostiach
• Cievnatý, väčšie množstvo obrovských viacjadrových buniek, väčšie rozmery
• Rastie ohraničene, nebolestivý
• Chýba sklerotický lem

Benígne nádory chrúpky

Chondróm

• Benígny nádor z chrupky

• Pripomína hyalínnu chrupku (zriedka spojivovú),na obvode nádoru leží vrstva cievnatého spojiva, ktoré vystiela septá smerom do centra, celý nádor tak delí na jednotlivé uzly – rastová zóna chondrómu.
• V centre nádoru prevláda medzibunková hmota, málo chondrocytov
• Vzhľadom na chýbajúce cievne zásobenie nádoru, sú v chondróme častejšie regresívne zmeny.
• Makroskopicky – je ohraničený, tvrdý s kosťou spojený nádor

   

Podľa smeru rastu ich delíme:

Enchondróm

• Rastie dovnútra kosti, na krátkych kostiach rúk a nôh, ak rastie na viacerých miestach – mnohopočetná enchondromatóza ( Ollierova choroba)

Exostosis cartilaginea

• Rast smerom nad kosti – všeobecne zodpovedá osteochondrómu = ak v chondróme nastane osifikácia, postihuje metastázy dlhých kostí

Benígne nádory vazoformatívneho tkaniva

Benígne nádory svalového tkaniva

Rhabdomyom

• Z priečne pruhovaného svalstva.
• Benigná varianta vzácna, maligný sa nachádza najčastejšie v hlbokom podkoží.
• Makroskopicky nie je charakteristický.
• Mikroskopicky sa vyskytujú pretiahnuté nádorové bunky (oxyfilné) a tiež u ktorých možno dokázať priečne pruhované myofibrily.
• Anaplazia môže pokračovať až do štádia nepravidelných, obrovských, gulovitých s centralne uloženým jadrom.
• Jadro je zavesené na výbežkoch glykogénu – Pavukovité bunky.

V ústnej dutine: Rhabdomyoblastický myom na jazyku alebo na gingive.

V myokarde

• Vrodený rhabdomyóm svalovina je prestúpená uzlami tvorenými belavým tkanivom.
• Veľkosť uzlíkov je max do veľkosti čerešne.
• Mikroskopicky: sa skladá z trubicovitých útvarov ktoré majú väčší priemer ako hladko-svalové bunky.
• Taktiež aj pavukovité bunky.